Ako zabezpečiť druhovi či družke právo na doživotné užívanie bytu

Manžel má právo užívať dom alebo byt vo výlučnom vlastníctve druhého manžela a manželia tiež po sebe štandardne dedia. Situácia je však komplikovanejšia v prípade nezosobášených párov. Aké možnosti majú v prípade dedenia a doživotného užívania bytu, vysvetľuje právnička z advokátskej kancelárie AKMV.

Je všeobecne známe, že počas trvania manželstva má manžel právo užívať dom alebo byt vo výlučnom vlastníctve druhého manžela a tiež že štandardne manželia po sebe dedia. Aké sú možnosti v prípade nezosobášených párov v otázke dedenia či doživotného užívania bytu nám prezradila advokátka  JUDr. Veronika Michalíková z advokátskej kancelárie AKMV.

Druh / družka ako závetný dedič

Súčasná právna úprava rozlišuje dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Prednosť má dedenie zo závetu a dedenie zo zákona nastupuje v prípade, že poručiteľ nezanechal závet, prípadne v tej časti majetku, ktorá nebola do závetu zahrnutá.

Druh alebo družka môže byť v závete uvedený ako závetný dedič nehnuteľnosti. Treba však pamätať aj na to, že zo závetu nemôžu byť vylúčení tzv. neopomenuteľní dediči. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka: „Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“

Neopomenuteľní dedičia môžu byť vylúčení iba v prípade vydedenia, na to je však potrebné splnenie pomerne prísnych podmienok. Preto veľakrát nestačí odkázať v závete nehnuteľnosť, prípadne iný majetok, druhovi/ družke. Ak by tomu tak bolo a deti ako neopomenuteľní dedičia nedostanú zo zvyšku dedičstva aspoň toľko, ako je uvedené v citovanom ustanovení, mohol by byť závet (alebo jeho časť) neplatný.

Druh / družka ako zákonný dedič

Druh alebo družka môže dediť aj v prípade, že závet nebol zanechaný, avšak v nevýhodnejšom postavení ako manžel / manželka. V prípade dedenia zo zákona sa postupuje podľa dedičských skupín.

V prvej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľove deti a manžel, resp. namiesto detí ich potomkovia. To znamená, že v prípade, ak mal zosnulý druh deti, prípadne vnúčatá alebo ak bol ešte v manželskom zväzku s bývalou partnerkou napriek tomu, že už býval s novou družkou, bude sa dediť v prvej skupine a celé dedičstvo si rozdelia buď poručiteľove deti (potomkovia) alebo deti (potomkovia) a manželka. V takomto prípade by teda družka nededila.

Pokiaľ by poručiteľ nemal potomkov, dedilo by sa v druhej dedičskej skupine. V druhej dedičskej skupine dedí poručiteľov manžel, poručiteľovi rodičia, ale aj spolužijúca osoba.

Za spolužijúce osoby sa považujú tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Spolužijúcou osobou by teda mohla byť družka/ druh, ale mohlo by sa napr. jednať aj o dieťa družky, ak žilo s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a bolo svojou výživou odkázané na poručiteľa.

V druhej dedičskej skupine dedia dedičia rovnakým dielom, manžel však dedí najmenej polovicu dedičstva.

Pokiaľ po poručiteľovi nededia jeho potomkovia, jeho rodičia a nemá ani manžela, dedí sa v tretej dedičskej skupine. V tretej dedičskej skupine by dedili rovnakým dielom súrodenci poručiteľa (alebo namiesto nich ich deti) a spolužijúce osoby.

To, koľko z dedičstva by pripadlo družke/ druhovi a či by vôbec dedil tak záleží od konkrétnych okolností a rodinných pomerov na strane poručiteľa.

Výhody pri dedení manželky oproti družke

Pokiaľ by sa partneri rozhodli uzavrieť manželstvo, zlepšilo by sa postavenie dovtedajšieho druha/ družky v prípade dedenia zo zákona. Byt, ktorý bol vo vlastníctve jedného z manželov pred uzavretím manželstva by však aj po uzavretí manželstva ostal vo výlučnom vlastníctve tohto manžela. Medzi manželmi by však bolo možné prijatie dohody o rozšírení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe ktorej by sa aj tento byt mohol stať súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Právo doživotného bývania

Pokiaľ by chcel poručiteľ odkázať byt alebo dom svojim potomkom, prípadne iným osobám, ale zároveň by chcel pre prípad svojho úmrtia zabezpečiť v byte možnosť dožitia pre svoju družku / druha, do úvahy prichádza aj zriadenie vecného bremena – práva doživotného bývania.

Takéto vecné bremeno by bolo možné zriadiť zmluvou o zriadení vecného bremena ešte počas života vlastníka bytu. Ďalšou možnosťou je zriadenie vecného bremena v závete poručiteľa. V takomto prípade by právne následky nastali smrťou poručiteľa. Poručiteľ tak môže závetom odkázať byt jednému alebo viacerým dedičom a súčasne pre niekoho iného (aj tretiu osobu, ktorá nededí) zriadiť doživotné užívacie právo k bytu alebo napr. aj jednej miestnosti v tomto byte.

Prevzaté z webu Nehnuteľnosti.sk

Zdroj: https://www.nehnutelnosti.sk/magazin-o-byvani/1415-ako-zabezpecit-druhovi-ci-druzke-pravo-na-dozivotne-uzivanie-bytu/

Autor: JUDr. Veronika Michalíková z advokátskej kancelárie AKMV

Zpět